Mimoriadne aktívny hudobník so širokým záberom a poľom pôsobnosti, producent, publicista, autor biografií Deža Ursinyho, Jara Filipa a Vargovho Collegia, držiteľ slovenskej Grammy v roku 2000 za publicistickú činnosť, ďalší z kategórie "ľudí hromadného výskytu" – Marian Jaslovský.
Take One bol v roku 2001 môj comeback k živému hraniu po nejakom čase a veľká túra za slobodou. Gitarista Vlado Minda je nesmierne zaujímavý hráč, škoda, že sa stiahol. A zároveň to bolo poznanie, že inštrumentálne fusion nie je pre mňa. No a potom Virtual Intercourse s basákom a spevákom Martinom Žiakom, kde to už bolo o groove. Hovorili sme tomu alternatívny funk, bolo to v čase, keď ešte slovo „alternatívny“ nebolo prefláknuté. Predtým som prežil desať krásnych naozaj rockových rokov so skupinou Slniečko/Punto a Rybacé hlavy . Samozrejme, úžasné to bolo s Dežom Ursinym. No a potom moja vlastne prvá vlastná skupina – Quasimondo - tá pôvodná zostava je vlastne tiež už minulosť a ľudia s láskou spomínajú napríklad na naše vystúpenie na minuloročných „džezákoch“. Ale ja nie som moc na spomínanie, skôr na budúcnosť.
Meno ako Dežo Ursiny nemôžeme len tak nechať bez povšimnutia. S Dežom si hrával, v magazíne InZine si zverejnil rozhovory o Dežovi od ľudí, ktorí ho dobre poznali a v roku 1997 si vydal biografiu 'Pevniny a vrchy', ktorá vyšla v dvoch nákladoch a predalo sa jej okolo 5000 kusov. Aký bol teda Dežo hudobník, aký to bol človek, v čom tkvela jeho výnimočnosť?
To je veľmi ťažká otázka, na ktorú som sa snažil dať odpoveď na tristo stranách, a ešte by som mohol kľudne napísať tristo ďalších. V rámci svojej hudby to bol veľký originál, človek s veľmi hlbokým ponorom. Sústredený tvorca, ktorý nekorčuľoval po povrchu. Byť sám sebou je hláška neskutočne prefláknutá v reklamách, ale on sám sebou naozaj bol. Nikdy sa nepodobal na nikoho. A toto dával aj ľuďom, ktorí s ním hrali. Riadil sa tým, že treba ísť po význame vecí, nie po ich dizajne. Škoda že nežije, rád by som s ním konzultoval to, čo robím teraz.
V roku 2002 ti vyšla ďalšia úspešná kniha Jaro Filip – človek hromadného výskytu, pred dvoma rokmi zas biografia mapujúca históriu žijúcej legendy Collegium Musicum. Máš v budúcnosti v pláne vydať nejaké ďalšie podobné biografie, alebo si myslíš, že týmito troma knihami si popísal všetko to podstatné z novodobej histórie našej hudby?
Neplánujem už písať podobné knihy, už dorobiť Collegium bolo utrpenie. Baví ma hudba, nahrávanie, skladanie, produkovanie. Mám doma štúdio a stále niečo robíme a stále prichádzajú nové nápady a projekty. Písmeniek mám dosť, keď robím pre SME, kde som zamestnaný. Píšem tridsať rokov, to sa človek aj unaví a prestane mať pudenie niečo dôležité oznamovať svetu. Sme dohodnutí s Mekym Žbirkom, že mu napíšem ako ghostwriter autobiografiu, ale to pri jeho vyťaženosti tak skoro nebude. Mojou ambíciou nie je zmapovanie novodobej histórie našej hudby. Netúžim byť kustódom múzea slovenskej hudby, chcem niečím prispieť do jej súčasnosti.
V rokoch 1999-2001 si editorsky pripravoval deväť pozoruhodných albumov, ktoré vychádzali ako príloha časopisu Watt. (napr.: Šeban-Buntaj-Rózsa - Milión bohov, Jonáš & Jakabčic – Live, Klee - Čo ti dať?,... ) Pomohol si teda dostať medzi ľudí hudbu, ktorá by inak asi vôbec nevyšla alebo keď, tak len s veľkými potiažami. Zmenila sa u nás odvtedy situácia, je podľa teba dnes jednoduchšie vydať album?
Tie CDčka vychádzali ako príloha audiofilského časopisu Watt, dnes by to asi nebolo možné. Vydať album je jednoduché, ale ak chce človek fyzický nosič, na to treba buď peniaze alebo vydavateľa. Našťastie sú tu Slnko Records, Hevhetia Records alebo vydavateľstvo Hudobného fondu, ktoré vydáva džez. A je tu MySpace, či Facebook, čo je pre kapely neuveriteľne užitočná vec. Z predaja albumu sa aj tak nedá zarobiť, tak prečo ho nedať zadarmo na web a neskúsiť zarobiť na koncertoch? To je trend na celom svete.
Poďme teda k súčasnosti. Keď si to tak zoberieme, tak človekom hromadného výskytu nebol len Jaro Filip, ale si ním teraz aj ty. V ktorých skupinách a projektoch momentálne pôsobíš?
Ono to je podstate jeden gang, rodina, ktorá sa rôznym spôsobom štrukturuje, vetvy jedného stromu. Začalo to mojou vlastnou skupinou Quasimondo. Podarilo sa dať dokopy vynikajúci tím – klávesistu Rolanda Kánika, basáka Petra Muca Rusňáka, gitaristu Petra Penthora. Našli sme speváčku Silviu Gieciovú. Raper Lyrik dotiahol rapera Beneho a ten beatmakerov Peka a Karaoke Tundru. Skamarátili sme sa aj so speváčkou Habbiel. Z tohto podhubia vznikol aj projekt Modré hory, kde som nahrával živé nástroje a robil výstupnú kontrolu. Lyrik po sľubných koncertoch a niekoľkých nahraných skladbách s Quasimondom a vychvaľovanom albume Modrých hôr išiel riešiť svoje veci, ale zvyšok ostal pokope a od týchto ľudí sa odvíjajú projekty, ktorých som súčasťou a denne som z toho šťastný. Skupinu Quasimondo tvoria všetci, momentálne je trochu v mrazáku, prioritou je dokončenie albumu.
Silvia Gieciová je frontmankou skupiny Silvia Fourporation so všetkými hudobníkmi a ešte aj bubeníkom Ľubom Ežom Ambrózaiom, Bene robí slovenské texty, Roland je producent. S Benem máme zasa vlastný poetický projekt Defragmenty bez beatov, loopov a BPM, a s Benem, Rolandom Kánikom zasa QuasiTrio, ktoré už obohatil aj Peter Rusňák. S Karaokem mám zasa temný elektronický projekt Cabaret Noir Combo, ktorý funguje hlavne štúdiovo, ale už sme hrali aj koncert a bolo to vzrušujúce.
S Benem robíme vlastnú talkshow Celkom iný beat v divadle GUnaGU a s ním aj s Pekom sme nahrávali hudbu do hry Som hot dog v tom istom divadle. Naša robota sa tak páčila hercovi, spevákovi a nádejnému raperovi Viktorovi Horjánovi, že si u nás objednal celý album. Na ten sa veľmi tešíme. No a na jeseň príde na rad Beneho sólový album, kde sa zasa stretne kopec ľudí.
No a potom je tu skupina Appendix, rockový crossover, ktorá minulý rok skončila aktivity, ale basgitarista a textár Lukáš Fila a mimoriadny spevák a gitarista Juraj Benetin robia nové pesničky. Do kapely sme prizvali aj – koho iného ako Rolanda Kánika. Bubeník je zatiaľ otvorený, demo nahrávky urobí Emil Frátrik.
No, hádam by stačilo. (smiech)
Video: Celkom iný beat v Divadle GUnaGU
Toľko projektov a podujatí v jednom časopriestore musí byť náročné na zber inšpirácie. Kde ju hľadáš?
Zasa až tak veľa toho nie je. Väčšina z tých projektov sú tímové, ja som strašne rád členom tímu, a nielen preto, že nie som sám ťažným koňom – hlavne nepatrím medzi bohorovných ľudí a rád konzultujem. Takže ak dá, povedzme, Peko alebo Karaoke Tundra dobrý beat, tak to je potom najlepšia inšpirácia na dohrávanie živých nástrojov a ja ich hneď počujem a potom už len nahrám, čo počujem. Alebo počujem v hlave groove, keď kráčam domov. A bubny podľa mojich provizórnych dorobí Peko, v tomto je lepší ako ja. Alebo mi Bene povie, o čom bude text, a sme už takí zohratí, že keď spravím hudbu, tak vyhlási, že presne takto ju počul v hlave. To sa stalo v prípade Chémie v soundtracku hry GunaGU Som hot dog, ktorý je zadarmo na stiahnutie na www.gunagu.sk.
Ale ja na inšpiráciu veľmi neverím. Nehovorím, že nie sú zlé dni, ale v tých normálnych by človek mal byť schopný kvality aj bez výhovoriek na nejakú tetu inšpiráciu. Ale priznávam, že pred večerným nahrávaním po celom hektickom dni je pre mňa dobrou inšpiráciou pohár dobrého červeného. Alebo aj dva.
Aký veľký je Tvoj inštrumentálny arzenál? Vždy, keď ťa niekde vidíme hrať, prekvapíš nejakým novým nástrojom alebo zvukom...
Klasika je flauta, altsaxofón a tenorsaxofón. K tomu pribudli aj nejaké klávesové synťáky, syntetizátorové moduly a klávesové MIDI kontroléry. Môj miláčik je momentálne nový prírastok - Akai EWI 4000s, dychový syntetizátor, ktorý pomáhal vyvíjať velikán Michael Brecker. Má vlastné zvuky a ďalšie sa neobmedzene dajú ťahať z počítača a modulov. A, samozrejme, bezproblémové je s ním aj použitie normálnych gitarových šľapiek, takže sa možnosti rozširujú, a tiež samozrejme nejaké takéto efekty mám.
No a milujem sériu kaoss od Korga – Kaossilator, čo je frázový syntetizátor, kde sa zvuky vytvárajú šmýkaním prsta po touchpade, a kaoss pad, kde sa takýmto spôsobom pracuje s parametrami efektov. Kaosspady mám dva a kombinujem ich. Ďalšie možnosti dáva notebook s virtuálnymi syntetizátormi a efektmi a Ableton Live používam ako looper, ktorý mi opakuje nahratú frázu, takže môžem postupne nahrať všetky nástroje.
Z Tvojich slov vyplýva, že žiješ a tvoríš v jednej veľkej plodnej a priateľskej komunite hudobníkov. Dá sa z toho vyvodiť, že vzťahy na našej nazvime to "alternatívnej scéne" sú také nezištné ako popisuješ?
To sa spýtaj nejakej kapely, čo robí alternatívu. My to nie sme. Veď sme boli s Quasimondom na Eurovízii! S hudbou neprezentujeme to, akí sme umelci, cítime sa byť entertainermi. Bavíme sa a teší nás, keď sa bavia aj iní.
Pravdupovediac, keď ste sa s Quasimondom pár mesiacov po vystúpení na Bratislavských jazzových dňoch objavili v Eurovízii, pre mnohých ľudí to bolo dosť prekvapujúce. Ako ty, človek zainteresovaný, hodnotíš túto súťaž, ktorá má u nás nemálo kritikov?
Išli sme sa tam ukázať. Pesnička nebol žiaden zlepenec spichnutý týždeň pred dedlajnom. Stojíme si za ňou. Boli sme tam, aby sme sa pripomenuli, že sme. Viac menej bez roboty a v primetime. A vážení ľudia nám hovoria, že to patrilo k najlepším veciam, takže to splnilo účel.
Toto oddelenie "alternatívy" a "komercie" je pre mňa nepochopiteľné a hudobníci, ktorých milujem sú mimo tohto triedenia. Je George Clinton, Maceo Parker, Bootsy Collins alebo Prince umelec alebo komerčák? Alebo J.A.R.? Keď nám o hite 'Nedeľné blues', ktoré si celé kluby spievali unisono, lebo to poznali z MySpace, povedali, že je to príliš komerčné pre Rádio_FM, už som sa len smial. Asi to bude tým, že to bolo zemité, žiadna para, a že nie sme abstinenti. (smiech)
Spomínal si, že s Quasimondom pripravujete album, oživujete Appendix a popritom pracuješ s Benem na viacerých projektoch. Zdá sa, že sa v najbližšej dobe nebudeš nudiť...
Tomu ver. Momentálne sa chystáme doraziť ten album Quasimondo a začať hrať s veľkým bandom naživo. Popri tom nám Roland Kánik robí vo svojom štúdiu poriadne demo nahrávky, aby sme mali čo ukazovať, lebo sa patrí začať poriadne hrať – baba, ktorá krásne spieva a hrá si na klavíri skvelé pesničky s kvalitnou kapelou medzi rockom a soulom, také tu ešte nebolo. Napokon, malá jednohubka je už na Myspace. Medzitým určite dokončíme Cabaret Noir Combo, čo je vážny úlet a milujem to. V piatok som domixoval skladbu Fineflow s Habbiel, tak si ju môžete pustiť na www.myspace.com/cabaretnoircombo.
V lete príde rad na "komerčný" projekt Viktora Horjána, na ktorý sa veľmi teším. Keď u mňa Viktor nahrával skladbu 'Som hot dog' na soundtrack do GUnaGU, skoro mi brucho prasklo od smiechu. Na jeseň Beneho sólový album. A medzitým tie komorné Defragmenty a Appendix, ktorý sa už nebude volať Appendix, ale nejako inak. A dúfam, že bude čo najviac živého hrania, lebo to je ten pravý orgazmus.
--
Autor: Juraj Cagáň
Video: Lukáš Kodoň
Foto: Juraj Kováčik (1,2,3), Michal Burza (4), Petra Cepková (5), Martin Petrík (6), archív Mariána Jaslovského (7)
