A keďže sa to stáva, dovolím si hneď na úvod parafrázovať samotný názov. Ono sa totiž občas stávajú naozaj veci, s ktorými človek nikdy príliš neráta.

A keďže sa to stáva, dovolím si hneď na úvod parafrázovať samotný názov. Ono sa totiž občas stávajú naozaj veci, s ktorými človek nikdy príliš neráta. A to je v mojom prípade samotný Pavol Habera, ktorého som už niekoľko rokov považoval za prežívajúcu ikonu domácej pop kultúry, ktorá až do dôchodku bude ťažiť zo svojho mena, vydávať albumy najväčších hitov, prípadne v novinkách vykrádať samého seba, čo jednoducho povedané znamená, že už neprinesie nič nové, šokujúce, prevratné, nanajvýš tak niekoľko infantilných slovných zvratov na adresu finalistov ďalšieho kola SuperStar.

Pali, ospravedlňujem sa! Začínam veriť tej vete, že keď pán Boh dá, aj motyka vystrelí, pretože to je presne prípad Paľa Haberu a jeho novej sólovej platne. Je totiž výnimočná a to hneď z niekoľkých strán.

V prvom rade Habera konečne pochopil, že nemá dvadsaťpäť rokov a jeho fanúšičkami už nie sú (iba) slečny do dvadsať rokov, ktorým sa práve zapaľujú lýtka, hoci netvrdím, že neostali. Už pri prvom počúvaní je totiž zjavný značný posun v tvorbe, niekam míľovými krokmi vpred, ďaleko od detinských vypaľovačiek štýlu „Preč, preč“ spred mnohých rokov. Habera zvážnel a to mu dodalo na úcte. Opakujem, Habera zvážnel a dáva to najavo prostredníctvom minimálne ôsmych z jedenástich pesničiek. Je to jeho obrovské plus.

A nasledujú ďalšie. Pali Habera totiž zmenil dlhoročného osobného textára. Daniel Hevier je súčasťou jedinej pesničky a keď si skladbu Niekto hore má ťa rád porovnáte so zvyškom textov, pocítite markantný rozdiel medzi týmto textom a o dve, či tri generácie mladšími textárskymi kúskami Andyho Ďuricu. Pali ho testoval prvý a verím, že nie posledný raz, pretože tá spolupráca priniesla svoje plody a verím tomu, že aj vďaka tomuto faktu je Haberov sólový album úplne iný, než jeho predchodcovia.

A je tu hudba. Časť, ktorá už mnohokrát priniesla spevákovi a skladateľovi zároveň výsmech a výčitky za vykrádanie samého seba. Ten čas je akosi preč. Spevák je autorom všetkých jedenástich pesničiek a pochlapil sa. Album znie úplne inak, než čokoľvek, čo Habera doteraz urobil, či už sólovo, alebo s kapelou Team. Tento album je konečne dospelý a zdá sa, že do tejto roviny sa konečne dostal i spevák. Z nástrojov dominuje klavír, ktorý znie akosi hutnejšie, než doteraz a robí z Haberových noviniek veľmi príjemné a emotívne silné skladby, ktoré si hravo nájdu svojho poslucháča.

Priznám sa, že nástup pilotného singla Od lásky závislí som akosi prepásol a zachytával som iba názory ľudí, že to nie je až také dobré, než sú od Haberu zvyknutí. Keď som tú pesničku počul prvý raz, želal som si, aby v tomto duchu pokračoval celý album. Ono jednoznačne to nie je ten Habera, na ktorého sú poslucháči zvyknutí. Ako som už na úvod spomínal, je to Habera dospelejší, inteligentnejší, lepší. A v duchu prvej skladby pokračuje aj ďalej, čo znamená asi toľko, že tento album má význam.

K tým dvom mierne rýchlejším skladbám sa nebudem vyjadrovať. Nekazia totiž celkový dojem projektu, hoci by tam nemuseli byť. Omnoho viac mi prekáža titulná skladba seriálu Susedia, ktorá celý projekt uzatvára a do celkového konceptu tejto platne jednoducho nezapadá. Ale možno to mal byť hit, ktorý platňu predá, myslel si niekto. Niekto iný si zas myslel, že Habera narýchlo vydáva platňu, kým sa o ňom ešte hovorí v spojení so SuperStar. A ja na záver dodám, že ani jedno z toho tento chlapec nepotrebuje. Pretože sa po dlhých rokoch z neho konečne vyliahol hudobník so srdcom a spevák, ktorý vie spievať dokonale presvedčivo. Takéhoto Haberu môžem trebárs každý rok a hoci až do dôchodku.

Vydavateľstvo: Universal Music, 2006
Celkový čas: 43:26
Linky: www.universalmusic.cz, www.dvdbest.sk

Zoznam skladieb:
01. Od lásky závislí
02. Ako láva
03. To sa stáva
04. Nebezpečná
05. Koľkokrát
06. Zachráň ma
07. Pouličná
08. Niekto hore má ťa rád
09. Čo príde raz
10. Kto má to pochopiť
11. Ešte stále som tu ja

Zdroj: TS MusicServer